Tam, kde korona rozdeľuje, arteterapia spája...

Aj tam, kde iní rozdeľujú spoločnosť na dobrú a zlú, očkovanú a neočkovanú, zodpovednú na nezodpovednú. U mňa majú dvere otvorené všetci.

Rada by som sa s Vami podelila o svoje skúsenosti, ktoré sa môžu dotýkať viacerých a v konečnom dôsledku vytvárajú obrovské priepasti medzi ľuďmi. Môžete s tým súhlasiť a nemusíte. Cieľom tohto blogu nie je rozdeľovať, ale spájať.

Osobné stretnutia nahrádzajú tie virtuálne. Blízkosť medzi ľuďmi sa miestami vytráca. Kamarát opúšťa kamaráta, lebo nie je očkovaní alebo práve je. Boj, nadávky, agresivita, extrémizmus, diskriminácia. Pýtam sa, čo ešte? Čo ešte sa musí prihodiť, aby sme s tým skončili? Mnohým ľuďom pandémia zmenila život a mnohým život vzala. Na Slovensku i vo svete stále viac pribúda duševne chorých ľudí. Duša trpí, nechápe a veľa krát to neustojí a zhasne. To je vždy veľká škoda. Pri arteterapii sa stretávam s ľuďmi, ktorí to nemali jednoduché v živote, pred či počas pandémie. Pristupujem k ním stále rovnako - s pochopením a snažím sa im pomôcť. Pre mňa je ten najväčší dar uvedomenie, transformácia, prerod a sila, ktorú postupne klient v sebe objavuje na našich spoločných stretnutiach. Pre mňa je to vždy nový zázrak. 

V týchto dňoch je Slovensko rozdelené – na očkovaných a neočkovaných. Korona nám vkročila do života ako dar pochopenia. Škoda, že sa stala aj priestorom pre extremizáciu a vytváranie rozdielov. Pamätám si na ten široký diapazón pocitov, ktoré  som prežívala počas prvej vlny  pri pozeraní desivých obrazov v médiách. Akými fázami ste počas korony prešli vy? U mňa to bol obavy, šok, bolesť, hnev aj smútok, ale aj zmierenie, uvedomenie a oslobodenie.  

Teraz aktuálne ma minula zaujímavá pracovná príležitosť len kvôli tomu, že nie som očkovaná. Bolo mi to ľúto a bolo to ľúto aj tým na druhej strane. Hm, také zvláštne. Nesúdim ich za to. Prijala som ich rozhodnutie a vysporiadanie sa s touto situáciou má vnútorné obohatilo. Som len „prekonaná“ a mám svoj názor, ktorý nezdieľa väčšina. Áno, je to osobné, prečo ale na základe na toho, čo je osobné, vzniká priestor na diskrimináciu? Niečo tu nesedí. Vo vyhrotenej dobe je dobre starať sa o pravdivosť a vlastnú autenticitu. Póza či pravda? Raz táto pandémia skončí a prajem si, aby sme v budúcnosti nečelili inej: odpojenie od podstaty byť človekom. Je na všetkých nás ako s tým, čo sme dostali do vienka, naložíme.